Thief považujem za bezkonkurenčne najgeniálnejšiu hru za posledné tri roky a jednu z mála v dnešnom biznise, v ktorých originalita trumfuje nad upotenou snahou o komerčný úspech.
Pre tých, ktorí náhodou nemajú ani poňatia o čo ide: Thief je v zásade prvá počítačová hra na schovávačku. Interfejsom a pohľadom z vlastných očí síce najprv pripomína strieľačky typu kváka alebo sina, ale to je asi tak všetko, čo s nimi má spoločné. Čo do IQ, ktoré vyžaduje od hráča a IQ samotnej hry je od nich vzdialený zhruba 50 svetelných rokov.
Svetom Thiefa je akási obrovská stredoveká megalopolis vzdialene pripomínajúca Londýn alebo Paríž 15. alebo 16. storočia, avšak okrem väčšiny reálií nezaraditeľná v čase a priestore a zjavne s určitými fantasy prvkami. Tými sú jednak prevládajúce náboženstvo reprezentované rádom hameritov, čo je cirkev uctievajúca technológie a jediného stvoriteľa, ktorého symbolom je kladivo ako idea práce a pokroku, a jednak určité zjavne nestredoveké technológie, ku ktorým už hameriti stihli dospieť: osvetlenie ulíc pomocou oblúkových výbojov, výťahy poháňané elektrinou, poplašné detektory. V tomto svete sledujeme príbeh Garreta, nadaného zlodejíčka, ktorého sa ujme podivný a utajený rád Strážcov, druhej sily určujúcej beh tohto sveta, avšak po obdržanej kláštornej výchove sa rozhodne živiť ďalej na vlastnú päsť tým, k čomu sa cíti byť predsa len povolanejší - zlodejinou. "Even then we knew to watch him most carefully". Treťou silou vo svete Thiefa je akési podivné zárodočné zlo, ktoré hrá v mytológii hameritov úlohu Satana a v ktorého existenciu zo začiatku okrem ich samých už nikto neverí. Wrong.
Geniálne rozohratá hra. A zlodej Garret pomaličky, ale neúprosne vťahovaný do jej centra medzi valiace sa mlynské kamene.
Atmosféru dopĺňa industriálny electrohardcore medzi jednotlivými misiami a rovnako pôsobivé prepojujúce sekvencie, pozostávajúce zo statických čiernobielych obrázkov s chuťou vyblednutých predvojnových fotografií a graficky nástojčivo prezentovaných téz či už z náboženstva Hameritov, Strážcov alebo temnej sily, ktoré, ako si hráč s postupom hry uvedomuje, geniálne osvetľujú (napolo mysticky a napolo ironicky) jej vnútorný svet a rád vecí. No a samozrejme Garretov ironický šomravý hlas, ktorý sa občas ozve aj v misiách na okomentovanie určitých situácií, svojím newyorským prízvukom ostro kontrastujúci s Ye Olde British English mníchov, strážcov a majiteľov hradov, palácov a pevností, ktorými sa plíži. Občasné horrorové misie s tými najnechutnejšími a zvukovo mrazivými druhmi zombíkov, prízrakov a duchov (zo zvukov, ktoré vydáva taký prízrak, dostanete fakt do gatí). A k tomu všetkému náznaky, že sa pohybujeme vo fungujúcom svete - rozkošné zápisky a správy od najrôznejších nohsledov, partnerov a vazalov príslušných feudálov, nachádzané v ich domiciloch, dávajúce tušiť, aké provozujú "obchody" a aké politické a mafiánske hry bublajú pod povrchom sveta, ktorého je Garrett súčasťou, tak ako vždy a všade aj v reáli.
Grafika Jednoznačne sa dá povedať, že Thief exceluje v naprosto realistickom podaní prostredia - exteriérov aj interiérov. Vlhké a machom obrastené chodby a schodištia stredovekých kamenných palácov a kobiek, úzke uličky vydláždené mačacími hlavami, staroveké nekropolisy a hrobky upomínajúce na antický Rím (kto videl scénu s objavom starovekého domu vo Felliniho Roma, si vie zhruba predstaviť, o čom hovorím), goticko-románske chrámy a kláštory a ich interiéry, všadeprítomná hra tieňov a svetla. Na jej správne vychutnanie a aby ste zároveň ešte niečo videli si treba veľmi precízne nastaviť jas obrazovky v hre. Naopak grafika postáv nemá na taký Half-Life, sú síce motion-captured a realistické, ale hlavne zblízka trochu hranaté, akoby poskladané z príliš málo vektorov.
Engine a inteligencia hry GENIÁLNE. Za prvé: absolútne realistické čo do dodržiavania fyzikálnych zákonov. Spadnete alebo skočíte z výšky viac než ca. 2 metre - zraníte sa. Z vyše 3 metrov - zabijete sa. Seknú vás dva-trikrát mečom alebo trafia šípom - je po vás. Pri mierení šípom musíte brať do úvahy jeho oblúkovitú dráhu a po pár sekundách zacielenia s napnutou tetivou sa unavíte a musíte si oddýchnuť. Možno utekať - vtedy vás a vaše hlasito sa rozliehajúce kroky počuť do ďaleka. Možno sa plížiť krokom alebo dokonca učupený - vtedy sa pohybujete ticho ako myška, za predpokladu, že idete po kameni, dreve alebo mäkkom povrchu a nie po kovovom rošte. Pretože každý povrch v hre, po ktorom kráčate, má svoj zvuk a hlasitosť podľa toho, ako a ako rýchlo po ňom kráčate. Môžete sa vykláňať poza rohy a zisťovať situáciu v chodbách a dokonca POČÚVAŤ čo si hovoria stráže (často dôležité informácie). To všetko je SUPER. Podľa zvuku krokov a hlukov sa môžete orientovať a odhadovať, koľko, ktorým smerom a ako ďaleko je protivníkov. Môžete a musíte využívať tiene a tmavé kúty, v ktorých ste efektívne pre stráže neviditeľný za predpokladu, že o vás nevedia a nerobíte hluk, pričom na zistenie, či ste v tme, vám pomáha jednoduchá pomôcka. Inteligencia protivníkov je úžasná a do tej doby v počítačových hrách nevídaná. Ak o vás nevedia, robia stráže svoje kolečká, šomrú si pod nos komické prúpovídky a štrngocú kľúčmi a svojimi chain mailmi. Akonáhle pojmú podozrenie, začnú zisťovať situáciu, zakrádať sa a snažia sa zistiť, čo a kde to bolo. Ak vás zbadajú, sú schopní vás prenasledovať cez polovicu mapy - a misie v Thiefovi sú mimochodom obrovské, ládovanie zaberie na slabších mechanikách aj niekoľko minút. Žiadne také že odbehnem za dvere. Navyše sú schopní sa navzájom informovať a privolať pomoc - ak o vás vie jeden a nezneškodníte ho, je pravdepodobné, že zavolá svojich kolegov a za chvíľu ich máte na krku troch-štyroch. Dtto ak niekde na viditeľnom mieste necháte nevládne telo alebo mŕtvolu. Jedným slovom počítačová inteligencia je tak vymakaná, že máte chvíľami pocit, že máte do činenia so živými protivníkmi.
Výbavou Garreta sú šípy rôznych druhov - nielen štandardné, ale napríklad aj vodné (na zhasovanie faklí a urobenie si tmy), machové (na vystlanie si hlasitých povrchov), povrazové (urobíte si lano) či hlukové (na odlákanie pozornosti), obušok na omráčenie a efektívne zneškodnenie protivníka a pre najhoršie situácie meč (ale boj je ťažký a nemáte v ňom príliš veľa šancií a hra je jasne stavaná na to, aby ste sa boju snažili pokiaľ možno vyhýbať), ďalej v pokročilejších misiách šperháky na otváranie zamknutých dverí a truhiel, bleskové bomby (hodiť na omráčenie a oslepenie protivníka), míny (nastražiť) či nejaké tie hojivé lektvary a artefakty. Mojou najobľúbenejšou "zbraňou" je obušok - prikradnete sa k nič netušiacej stráži zozadu a čmajz, nezabijete ho, ale efektívne zneškodníte až do konca hry. Telo treba samozrejme odtiahnuť niekam do tieňa, aby ho nezbadali ostatné stráže.
Cieľom jednotlivých misií je samozrejme ukradnúť (ehm, privlastniť si) čo najviac zlata, drahocenných predmetov a prípadne špeciálne artefakty. Osobitným rysom Thiefa zvyšujúcim zážitok z hry sú nastaviteľné obtiažnosti, pričom s narastajúcou náročnosťou sa zvyšuje počet protivníkov (noví sú často rozostavení na nečakaných miestach!), dostávate ďalšie úlohy navyše (väčšinou nájsť nejaké zvlášť dobre schované trofeje) a máte za úlohu nájsť viac zlata, a v leveloch s ľudskými protivníkmi dostanete podmienku, že nikoho nesmiete zabiť (čo je v Thiefovi tak či tak nepísaným zákonom) a suma sumárum je to pekelne ťažké. A tak to má byť. Na prekvapenie sa často v polovici misie stane nejaká neočakávaná udalosť, v dôsledku ktorej sa kompletne prevráti vaša situácia a tým pádom i úlohy.
Výhrady Hre nemožno vyčítať nič zásadné. Pre niekoho môže byť zo začiatku trochu problémom pomerne komplikované ovládanie, ale zvyknete si. Niektoré levely sú stavané skôr trochu tombraiderovsky, s kopou graficky menej presvedčivých jaskýň a ešte menej presvedčivých potvor (Down in the Bonehoard), a občas sa objavia limity umelej inteligencie (potvory a stráže sú za určitých okolností schopné zaseknúť sa za predmetmi a pod.) a bugy v interaktivite (na niektorých miestach ste schopní sa zraniť o banálne prekážky či dokonca nerovnosti podlahy alebo drobné veci ležiace na podlahe). A hlavne na obtiažnosti expert schovali niektoré artefakty a páčky FAKT AŽ MOC kvalitne.
Celkove je však Thief tak revolučný a má tak výbornú atmosféru a hrateľnosť, že tento "Quake pre inteligentných" možno jednoznačne odporúčať.
Thief, the Dark Project
Thief
Eidos Interactive/Looking Glass Studios, 1998
Požiadavky: P 200 (bez grafickej karty), P 166 (s grafickou kartou), 4 MB video RAM, 32 MB RAM, WIN 95/98.