Deus Ex Píše sa rok 2059 a zo sveta sa stalo preľudnené miesto plné terorizmu a kriminality - v pomerne realistickej a len veľmi mierne pesimistickej temnej sci-fi vízii Deus Ex, diele Warrena Spectora, mu v skutočnosti vládnu už dávno nie národné vlády, ale mocné korporácie, spolky a organizácie najrôznejšieho stupňa obskúrnosti a ideologického zafarbenia, hoci tou najčistejšou ideológiou je samozrejme moc. Deus Ex možno v tradícii Spectorových hier (okrem Thiefa tiež napríklad System Shock a Ultima Underworld) označiť za mix 3D strieľačky s adventúrou, tentoraz navyše s prvkami rpg vývoja postavy, ktorý má našťastie tak pestré prostredie, osviežujúce prvky a napínavý príbeh plný komplotov a prudkých zvratov, že mu odpustíte aj občasnú nutnosť absolvovať pekelne akčné konfrontácie, ktorých však nie je v hre zase až tak veľa. V postave čerstvo upečeného agenta JC Dentona pracujúceho spočiatku pre nadnárodnú protiteroristickú organizáciu UNATCO budete väčšinu času tráviť v prostredí najrôznejších vojenských alebo kvázi-vojenských prísne utajených a/alebo strážených objektov, občas preliezať katakomby a iné refúgiá, v ktorých sa schovávajú rôzne teroristické spolky a občas sa pohybovať a la 007 v najrôznejších viac či menej exotických končinách v honbe za potrebnými informáciami alebo ľuďmi, ktorých máte kontaktovať. Zakrátko sa ukáže, že v súlade s tu a tam rozosiatymi semienkami podozrenia v skutočnosti nič nie je tak ako sa zdá a príbeh vás tak zatiahne priamo doprostred temného prepletenca konšpirácií, v ktorom je záhodno nikomu neveriť, a ktorých oholeným jadrom je samozrejme, ako to už tak býva, absolútna moc nad celým celučičkým svetom. Nuž a vy sa na záver stávate (ako inak) jeho jediným možným záchrancom - alebo tyranom, čo však nie je dané ponúknutou alternatívou viacerých záverov hry, pretože ani jedna z nich nie je "dobrá" v klasickom čiernobielom slova zmysle, sú len "zlé a ešte horšie" čiste v závislosti od uhla pohľadu. Číry relativizmus plne v intenciách najtemnejšej dickovskej SF, z ktorého priam fyzicky cítiť frustráciu zo sveta už dávno sa vymykajúcemu popisu rozumom. To všetko umocňuje pokročilý stav v oblasti bioniky a elektroniky - búrlivo sa rozvíjajúce modifikácie živých bytostí či už v podobe biomechanoidov alebo nebezpečných produktov genetického zlepovania, a hlavne ozajstná umelá inteligencia, ktorá v hre už-už klope na dvere. Nie je preto prekvapením, že rôzne úpravy s predponou bio- sú v tajných službách už bežnou záležitosťou a jednou z tých najpokročilejších ste i vy v osobe JC Dentona. Na rozdiel od starých biomechanoidov, ktorí boli vylepšovaní cestou elektromechanických implantátov a vyzerajú tak ako chodiace múzeá kybernetiky, je náš agent produktom novej generácie pochádzajúcej z výskumu v oblasti molekulárnej biológie a jeho biochemické vylepšenia nie sú viditeľné prostým okom. Dentonovi umožňujú subtílne finesy nočného videnia a priamej dátovej komunikácie a v priebehu hry si postupne môže sám inštalovať a zdokonaľovať ďalšie a výrazne užitočnejšie, umožňujúce napríklad vyššiu fyzickú výkonnosť, lepšie viazanie kyslíka v krvi či zvýšenú odolnosť či už mechanickú alebo voči jedovatým a rádioaktívnym látkam. Čo všetko znamená vyššiu akcieschopnosť a lepšie šance na prežitie v boji a v nepriaznivom prostredí. Aby sme sa rozumeli: Deus Ex je na rozdiel od štandardných 3D strieľačiek vysoko realistický a fyzika prostredia je dotiahnutá do najmenších detailov. Pád z výšky vás zabije rovnako spoľahlivo ako elektrický výboj, môžete sa utopiť, zhorieť po zásahu plameňometom (vidieť sám seba horieť je pozoruhodný zážitok, hlavne ak nie je nablízko hasiaci prístroj) či nešťastným feedbackom po výbuchu vlastnej raketovej strely, alebo umrieť pri dlhšom pobyte v prostredí s toxickým odpadom. V tejto hre jednoducho nevbehnete do miestnosti plnej debilne pobehujúcich nepriateľov a nepostrieľate ich ako kurence, proste už len preto, že kým odbachnete jedného, ostatní do vás pohotovo vyprázdnia svoje zásobníky a viac než pár zásahov NIČÍM nevydrží ani náš vylepšený agent, a v hre vás dokonca môže ktokoľvek a kedykoľvek zabiť JEDINOU dobre mierenou ranou, čo však potešiteľne platí aj opačne, a okrem toho žiadnych debilne pobehujúcich protivníkov v hre nenájdete, všetci sa chovajú vierohodne a sú pozoruhodne inteligentní. Jedným z pozoruhodných nóv hry pripomínajúcim iné Spectorove samozrejmé nápady, ktoré zväčša príznačne nikomu doteraz nenapadli, je totiž fakt, že spôsobené zranenia sa nepočítajú "celkove" (ako v 99 % iných hier, kde postava s dvomi hitpointmi ešte furt jaro pobehuje a je plne akcieschopná) ale rátajú sa zásahy do jednotlivých častí vášho tela osobitne - výsledkom čoho je ohromujúci, pretože doteraz nikdy nevidený realizmus. Ktorý je pritom tak samozrejmý: zásah a ochromenie ruky nepredstavuje väčší problém (hoci sa mi nikdy nepošťastilo, aby ma postrelili do oboch rúk na zistenie, či v nich potom ešte niečo udržím), môžete však napríklad vystreliť protivníkovi z ruky zbraň. Ak vám však vážne zrania nohy, môžete ďalej akurát tak krivkať či sa dokonca len plaziť a nejaký beh je absolútne vylúčený a väčšinou je tak s vami amen, jeden zásah do trupu zvyčajne nie je nebezpečný, ale vážne zranenie v oblasti hrude znamená smrť, a zásah do hlavy býva smrteľný skoro vždy. V konečnom dôsledku to znamená nutnosť dosiahnuť prevahu nad nepriateľom práve vašou zraniteľnou "hlavičkou" buď tak, že si vyviniete potrebné bojové taktiky, alebo inými možnosťami, ktorých je hneď viacero. Prostredie v hre je totiž nádherne komplexné - vyskytujú sa potraviny a nápoje, ktorými môžete zahnať hlad a smäd dať sa tak znovu mierne do poriadku, ale aj napríklad cigarety (môžete si bafnúť) či alkoholické nápoje a drogy, ktoré po užití pôsobia vďaka vášmu zrýchlenému metabolizmu okamžite a ich efekty sú graficky pozoruhodne realistické - narúšajú vaše videnie i akcieschopnosť a točí sa z nich hlava. Účinky vína prejdú pomerne rýchlo, zato keď si rachnete pár fľašiek silného piva či destilátu, počkáte si na vytriezvenie podstatne dlhšie a najväčšie svinstvo sú drogy, po ktorých má intoxikácia dokonca niekoľko fáz a v tej záverečnej sa dostaví nechutná triaška (užite si to :-P). V Deus Ex nájdete samozrejme i najrôznejšie ďalšie predmety a NPC postavy, ktoré "go about their business" (a nie sú výnimkou zábavné skriptované akcie), mestskú faunu v podobe holubov, myší, mačiek atď. a bytové i kancelárske zariadenie, všetko voľne manipulovateľné (úbohú myš môžete zašliapnuť a stoličku samozrejme hodíte na druhý koniec miestnosti, zato stoly či ťažké debny taktak o kúsok odtlačíte), a nezanedbateľná pozornosť je venovaná tiež takým banálnym, ale často prehliadaným detailom ako sú sprchy (spustiteľné) a toalety (splachovateľné). V hre ďalej nájdete tiež množstvo voľne sa povaľujúcich alebo viac či menej dobre schovaných denníkových záznamov a hlásení, z ktorých môžete vyčítať dôležité informácie k ďalšiemu postupu, väčšinou heslá a prístupové kódy, a zdrojom sa občas môžu stať i NPC postavy, ktoré sa s vami dajú do rozhovoru. Všetky dvere, trezory a skrinky v hre bývajú totiž často nejakým spôsobom zamknuté či už na kľúč alebo zámkom s číselným kódom, pričom máte vždy niekoľko možností: získať kľúč (nájsť alebo od niektorej NPC postavy), pomôcť si šperhákom (ale máte ich málo a lámu sa, t.j. každý vydrží len jednu zámku alebo ani to nie), vyštrachať niekde číselný kód, prípadne zaujímavá, ale trochu hlučná a preto pokiaľ sú nablízko protivníci riziková alternatíva vybombenia pomocou granátu či niektorej z efektne ničivých ručných raketových zbraní (ak sú dané dvere či trezor vybombiteľné). V hre ďalej existujú počítače a počítačové terminály (tu treba zväčša vedieť heslo a login, ale možno sa tiež vydať cestou hackovania), ďalšie to studnice dôležitých informácií, rôzne bezpečnostné systémy (väčšinou číselný kód, prípadne sú tiež vypnuteľné hackovaním alebo špeciálnymi elektronickými pomôckami funkciou podobnými kľúčom na zámky a teda tiež s obmedzeným počtom použití). Vďaka tomuto všetkému sa vám nikdy nestane, že by ste zakysli a nevedeli ako ďalej, pretože hra v tomto ohľade vždy ponúka viacero možností postupu a stačí sa väčšinou len dobre poobzerať po okolí, ale zároveň ste udržiavaní v istom napätí, pretože všetkých predmetov (a konieckoncov i munície do zbraní) je k dispozícii vždy len obmedzené množstvo. Z Thiefa a System Shocku II, na ktorých Spector pracoval pred Deus Ex, zostalo okrem prakticky identického ovládania chválabohu i patentované vykláňanie sa za rohy, a podobnosti siahajú až po štýl textúr prostredia a grafiky niektorých nepriateľov, menovite robotov, ktorí sú skutočnými bratrancami tých z Thiefa II vrátane prevažne bipedného pohybu a variet, v ktorých sa vyskytujú - tým najdôležitejším prvkom prezrádzajúcim Spectora je však celková výborná hrateľnosť a inteligencia hry, na ktorej sa nezanedbateľne podieľa inteligencia protivníkov. Tá je opäť evidentne prevzatá priamo z Thiefa II, protivníci majú niekoľko stupňov pozornosti, za bežných okolností sa prejavujú popiskovaním, pokašliavaním a postávaním či robia svoje (na rozdiel od Thiefa často nepravidelné) pochôdzky, pričom veľmi dobre počujú i vidia a potom, ako sa im niečo znezdá napríklad preto, že niečo hodíte na zem alebo čosi zbadajú, spozornejú a začnú malý prieskum. No a keď vás zbadajú či začujú v plnej kráse, najprv spustia poplach, aby ich objav náhodou nikomu neušiel, a potom zaútočia pekne hromadne vrátane všetkých kolegov, ktorých majú nablízko. A sú schopní vás prenasledovať pekne ďaleko a tiež si aktívne privolať dalšiu pomoc. Pozoruhodnou vecou v Deus Ex výrazne zvyšujúcou opakovanú hrateľnosť a potešenie z hry je začlenenie RPG prvkov, menovite rôznych schopností, do ktorých agent investuje svoje body zo skúsenosti. Tú získavate za plnenie vedľajších a hlavných cieľov misií, za objavy nových priestorov (často takých, do ktorých je nejakým spôsobom problematický prístup alebo sú ťažšie nájditeľné), prípadne za vyriešenie nejakého problému s postupom vyžadujúceho si riešenie založené na heslách a prístupových kódoch. Zručnosti si môžete zvyšovať okamžite ako na daný upgrade získate dostatok bodov skúsenosti, teda priebežne, na rozdiel od iného zaužívaného prístupu, keď musíte čakať na level up postavy, a sú jednak bojové (ak napríklad neviete príliš dobre zaobchádzať s puškami, trasie sa vám pri mierení ruka a máte mizivú presnosť a účinnosť zásahu, zato dobrý strelec so snajperkou dokáže zlikvidovať protivníka zo strechy z pol kilometra jednou ranou), a jednak súvisiace s adventúrnou stránkou hry - zdokonalenie v plávaní znamená, že ste vo vode rýchlejší a dlhšie vydržíte bez nadýchnutia, môžete si zvyšovať zručnosť v používaní šperhákov a elektronických pomôcok, čím výrazne znížite ich spotrebu, či sa môžete zdokonaľovať v hackovaní a získať tak prístup zdarma do ľubovoľného počítača či ovládača bezpečnostného zariadenia. Čo je obzvlášť zábavný a tak trochu zákerný aspekt hry: môžete si tak totiž nielen uľahčovať život diaľkovým vypínaním bezpečnostných kamier a ovládaním dverí, ale na trochu pokročilejšej úrovni tiež napríklad zmeniť nastavenie FoF automatických guľometov či robotov, ktorí sa tak obrátia proti vaším protivníkom a vyčistia často celé sektory základní za vás. Práve na systéme schopností sa s postupom hry ukazujú vaše preferencie a herný štýl, pretože bodov za skúsenosti je málo a máte na investovanie len do niektorých zručností, logicky tých, ktoré používate najviac. Hru typicky skončíte s tromi-štyrmi schopnosťami na najvyššej úrovni zručnosti, pri minimálnom zvyšovaní ostatných, pričom všetkých dokopy je 11. Viac bodov proste za celú hru nenahráte. Akčne založení terminátori tak najskôr budú investovať do zaobchádzania s ťažkými plazmovými a raketometnými zbraňami a výbušninami, "tajní agenti" a "zlodeji" do streľby so snajperkou, respektíve, aby to nebolo také drastické, s uspávacími šípkami a do zaobchádzania s elektrickým obuškom (obdobná funkcia ako obušok klasický v Thiefovi) a inými tichými zbraňami, "diverzanti" sa budú cvičiť v otváraní zámkov, hackovaní a obracaní bezpečnostných systémov na vieru svoju. Ku koncu hry sa tak môžu herné štýly diametrálne líšiť od brutálnej mäsiariny až po čistú adventúrku s minimom uspatých "obetí" - či naopak s hekatombami obetí, ktoré za sebou nechajú vaši kamoši hacknutí roboti, pričom vy si môžete pekne poumývať ručičky. Je to na vás. Okrem toho si podobným spôsobom môžete vylepšovať i zbrane a ďalšie pracovné pomôcky - väčší dostrel a presnosť, laserové či termoptické zameriavanie alebo rýchlejšie nabitie a väčší počet striel v zásobníku niekedy predstavujú rozdiel medzi životom a smrťou. Skutočne brutálnym akčným zákysom vrátane duelových intermezz s najväčšími zloduchmi sa kvôli scenáru Deus Ex síce aj tak úplne nevyhnete, napriek tomu ak dobre rátam za celú hru ich nie je viac než cirka 5. Prostredie Deus Ex je teda neuveriteľne komplexné a hra značne dlhá, približne s desiatkou hlavných "veľkých" lokácií zahŕňajúcich od seba tak vzdialené miesta ako Paríž, New York, Hongkong a vojenské základne či už v Atlantiku, v Kalifornii či supertajnú a priaznivcom špekulatívnej literatúry dôverne známu Area 51 v Nevade (konečne sa dozviete, čo tam celý čas schovávali :-) ), pričom každú z nich tvorí približne desiatka ďalších "menších", medzi sebou plynule nadväzujúcich sublokácií. A skoro každá lokácia má svoj kolorit a nezameniteľnú atmosféru, k čomu prispieva i v hre kdekade voľne prístupná denná tlač, rozčítané knihy, agentúrne správy a novinové eseje, aby ste sa lepšie dostali "in", a dokonca sa môžete začítať i do Shakespeara. New York je temný, šedý a chátrajúci, s príznačne dekapitovanou Sochou Slobody (dielo teroristov), plný policajtov, pouličných lumpov a spodiny a šíri sa v ňom zločin a šedá smrť, čo je vírus hromadne kynožiaci civilné obyvateľstvo. Súkromné podnikanie a rešpekt k individualite je out rovnako ako reklama, ktorá sa vo svete ovládanom monopolnými korporáciami stala zbytočnou. V priamom kontraste voči New Yorku stojí HongKong, miesto slobodného podnikania a ozajstné nové centrum diania, za cenu neustálej hustej prítomnosti okato vyzbrojenej vojenskej polície na každom rohu. Something´s wrong with the world. Alebo vojenská základňa kdesi vysoko v kalifornských horách, "neďaleko ruín L.A.", do ktorého už nevedie žiadna diaľnica - to je ozaj silná káva. Okrem plnenia misií ženú hru dopredu predovšetkým veľmi dobre napísané dialógy s NPC postavami, ktorých je skutočne požehnane a stretávate ich doslova na každom kroku, a dokonca aj postavy, ktoré vám nezadávajú žiadne úlohy, s vami skoro vždy prehodia pár slov. Okrem toho je napriek pevne danému základnému rámcu hra nelineárna, čo sa prejavuje dvomi spôsobmi: NPC postavy na vás reagujú podľa toho, akým štýlom ste sa prejavovali v posledných misiách (kladné vás vo všeobecnosti nabádajú a odmeňujú za to, ak pokiaľ možno nikoho nezabijete, záporné naopak), a okrem toho na viacerých zásadných miestach v hre máte možnosť voľby z viacerých variánt odpovede, čo môže mať buď okamžitý praktický dopad na postoj postavy voči vám, alebo sa následky v podobe rôznorodých dejových nuáns prejavia v ďalších misiách. K účinku hry prispieva i grafika, niektoré lokácie sú z tohto hľadiska skutočne až dychvyrážajúco veľkorysé (hlavne úvodná panoráma New Yorku či pestrofarebný a vysvietený nočný HongKong, keď som prvýkrát vkročil do tamojšieho super exkluzívneho nočného podniku vlastneného triádami, spadla mi čeľusť, ale i trebárs newyorské metro a naň nadväzujúce podzemné priestory), iné veľmi dobré (väčšina základní a podobných objektov), len zriedka priemerné. Najhoršiu grafiku mal paradoxne Paríž, z mizernej nenápaditosti tamojších ulíc a stavieb som mal skoro dojem, akoby ho navrhovali úplne iné osoby, ktoré navyše zrejme nikdy nepočuli slovo architektúra. Naproti tomu pomerne zaostáva grafika postáv. Hoci vojaci a elitné jednotky vyzerajú vo všeobecnosti dobre, horšie je to s ostatnými postavami, na rozdiel od niektorých iných novších titulov nebol použitý motion capturing a výrazne chýba. Pohyby väčšiny postáv pôsobia nevierohodne a postavy samotné podivne "bubácky" a plastikovo. Zato roboty sú nesmierne efektné a tie najväčšie, s výnimkou najťažších zbraní prakticky nezničiteľné vojenské typy pôsobia skutočne hrozivo a dizajnom aj technicky až tak vierohodne, že by snáď mohli pokojne slúžiť ako modely budúcich prototypov. To všetko samozrejme nie je zadarmo a hra má kvôli určitým nekompatibilitám na moderných systémoch asi najtvrdšie hardwarové nároky, s akými som sa doteraz stretol. Uvádzané minimálne požiadavky s P II 300 a 64 MB RAM pôsobia po mojich skúsenostiach skutočne komicky nedostatočne a aj o odporúčanom P III/Athlone mám značné pochybnosti. Deus Ex má totiž podľa všetkého problémy s Detonatormi pre Nvidiu a s Direct3D prostredím všeobecne a údajne najlepšie beží so starými kartami Voodoo 2/3 v prostredí Glide, na ktoré bol robený. Faktom totiž je, že hoci hra bežala na P IV s 256 MB RAM a Geforce II Ti v rozlíšení 1024 x 768 so 16-bitovými farbami slušne, prepnutie na 32-bitové farby sa prejavilo znížením fps POD 20, čím sa stala v akčnejších scénach nehrateľná. Okrem toho aj na 16-bitoch boli evidentne obrovské problémy s veľkými plochami s množstvom vektorov, hlavne ak boli v obraze otvorené vodné hladiny, so skutočne dramatickým poklesom výnimočne až pod 10 fps a navyše nebola vôbec hrateľná so zapnutými detailnými textúrami malých objektov (pozor pri úvodnom nastavovaní). Podotýkam, že hoci ide o titul z leta 2000, keď ešte P IV a Athlony XP vôbec neboli na trhu, je na druhej strane dosť s podivom, že nebeží lepšie práve s Detonatormi, keďže čipy od Nvidie sú v súčasnosti v grafických kartách asi najrozšírenejšie. Skutočne si neviem predstaviť, že by táto hra hrateľne bežala v uvedenom rozlíšení a s uvedenou kartou na odporúčanom P III alebo klasickom Athlone a odporúčaná zostava sa mi javí pre užívateľov s kartami z rodiny GeForceov skôr ako tak-tak minimálna (hrateľná len v najnižších rozlíšeniach, v ktorých sa úplne stráca vizuálna uhladenosť hry). Pozor teda na obrovské nároky Deus Ex, a to aj na priestor na disku, a inštalačné problémy, samotná hra sa zdá byť až na zanedbateľné občasné menšie bugy v ovládaní stabilná. No a k nedostatkom. Okrem subjektívnej výhrady voči značného militarizmu (vašimi protivníkmi sú v podstate stále len vojaci a hlavne v záverečnej časti hry neustále šturmujete či sabotujete vojenské zariadenia, či v rámci akcií a la commandos oslobodzujete nejakých tých rukojemníkov, prílišný dôraz na zbrane a muníciu) ste napriek proklamovanej alternatíve nenásilného postupu za každých okolností jednoducho na viacerých miestach v hre prinútení podstúpiť priamu vojenskú konfrontáciu. Podobne vás hra občas nechá skúšať jedinú možnú cestu postupu frustrujúcou metódou pokus-omyl. Ďalej v Deus Ex na rozdiel od Thiefa neexistuje pomôcka na zistenie, či ste dostatočne skrytí a inteligencia protivníkov je v tomto ohľade značne problematická - občas vás zbadajú aj učupeného v úplnej tme, inokedy naopak ani z dvadsiatich metrov zoči voči. Hra by si v rámci väčšieho realizmu zaslúžila aj väčšiu škálu typov predmetov, to že francúzsky kuchár varí z cukríkov a sóje, čo sú jediné pochutiny v hre, a pritom sa sťažuje na hamburgerových amíkov, pôsobí dosť komicky. Napokon napriek výbornej hrateľnosti sa zdá, že Deus Ex dosť nadužíva rôzne prístupové heslá a číselné kódy až do určitej posadnutosti nie dosť dobre predstaviteľnej v reálnom živote a hlavne ku koncu začne byť tento aspekt hry dosť protivný a otravný - podotýkam, že rôznymi číselkami, heslami a loginmi, ktoré som si počas hrania Deus Ex pre rýchlejšie vyhľadanie písal na papier, som zaplnil jeden celý notes. Tiež by možno prospelo skrátenie a prečistenie hry vyhodením niektorých nie až tak podarených lokácií (Paríž). Napriek tomu - je to výborné, je to skvele hrateľné a aj pri hodnotení z čiste akčného hľadiska je Deus Ex asi najlepším dielkom od čias Half-life. Pritom však ponúka ešte oveľa viac a svojimi inovatívnymi nápadmi umožňujúcimi okrem iného nevídanú variabilitu možných herných štýlov a prístupov je skutočne jedinečný. Spectorove hry všeobecne vyplňujú v PC hrách z neznámeho dôvodu dlho skoro úplne chýbajúcu niku inteligentných 3D akčných adventúr, v ktorých sa pohybujete a plníte úlohy v plne interaktívnom svete a majitelia PC ich mohli dlho len závidieť hráčom na Playstationoch - viď séria Resident Evil, Sentient atď. Za súčasné ceny (ca. 1/3 pôvodnej) je skutočne hriech si túto hru napaľovať. Takže - kupujte a podporte tak Vašich obľúbených vývojárov :-P. Logout. Deus Ex Eidos Interactive/Ion Storm, 2000 Požiadavky (vlastný odhad): PIII/Athlon (pre Glide), PIV/Athlon XP (prostredie D3D), 16 MB video RAM, 128 MB (lepšie nad 200 MB) RAM, WIN 9x/2K/ME.